S drôtom netreba zápasiť, treba sa s ním hrať.
Drôt je studený materiál.
Keď však dáte do neho trošičku zručnosti a lásky,
vytvorí sa niečo, čo sa iným ľuďom páči.
Zo studeného sa dá s láskou urobiť niečo pekné, hrejivé.

x  x  x

Krajské kultúrne stredisko v Žiline je pre mňa kolíska. Odtiaľ som vyšla.
Tam ma viedli prvé kroky, tam boli moje prvé kurzy, kde som chodila, prvá výstava.
Takto som začínala.

x  x  x

Prvé kliešte som dostala od muža miesto kytice na MDŽ.
Iné ženy dostávajú šperky na Vianoce, ja všelijaké nástroje, prístroje, vŕtačky.

x  x  x

Všetko je aj dobré, aj zlé,
podľa prírodných a vesmírnych zákonov sa to vyrovnáva. Aby bola harmónia.
Kde zoberieme, musíme vrátiť.
Keď stále berieme, tak nech sa nečudujeme,
že potom tie váhy stále klesajú alebo sa dvíhajú.
Čo dáš, to dostaneš.

x  x  x

Život je taký, aký máme k nemu prístup.
Či sa naladíme harmonicky a pozitívne
alebo budeme na všetko len frflať.

x  x  x

Je pekné, keď to, čo sme sa naučili, dávame ďalej.
Preto aj ja chodím po školách, vštepujem deťom,
že s hocijakým drôtikom sa dá urobiť nejaké dielko.
Keď si urobia len prstenček a majú z toho radosť,
už tam je vložené drotárstvo a ľudová tvorba.

x  x  x

„Teraz, keď deti prídu do múzea, prvé na čo sa pýtajú:
„Kde je hypermarket,“ lebo chcú ísť nakupovať.
A ja im musím vždy vysvetliť, že napríklad ten vyrezaný koník
je ručná práca a že to je hodnotnejšie ako nejaké lacné výrobky.

x  x  x

Najväčšie dobro je láska k blížnemu.
Byť k sebe lepší, odovzdanejší, pomáhať si.
Lásku však treba hľadať. A dávať. Najprv dávaj a potom dostávaj.

x  x  x

Moja nádej je, že stretnem dobrých ľudí.
A že ešte veľa kilometrov nadrôtujem,
lebo s tými mojimi drôtmi
by som za tých 13 rokov prešla okolo zemegule aj zo päť razy.
To sú kilometre drôtu.

x  x  x

V dnešnom čase sa už dá drôtovať aj s tenkými drôtikmi, ako keby s niťami.
Tak som to začala skúšať. Pre radosť.
Pomaličky som preniesla to moje vyšívanie do drôtu.
Vyšívanie ako šitá čipka.
V pokročilejšom období môjho života mi to sám vesmír poslal.

* 1954, Rosina

drotárka, šperkárka

Používala tradičné techniky spracovania textilu, prútia a slamy, no najviac ju oslovil drôt. Od roku 1999 medeným a včelárskym drôtom zdobí kraslice a opletá keramiku a sklo, pričom využíva textilnú techniku šitej čipky. Venuje sa tiež tvorbe šperkov z postriebreného a strieborného drôtu, polodrahokamov a perál. Charakteristické sú pre ňu jemné siete, na ktorých kombinovaním veľkých a malých očiek vytvára voľne rozložené vzory. Vystavovala na Slovensku, v Nemecku a Slovinsku, drotárske remeslo prezentovala v Taliansku, Poľsku, Belgicku a USA. Jej dielo je zastúpené v zbierkach Považského múzea v Žiline, Múzea rarít v Pelhřimove, Pamätnej izbe drotárstva v Základnej škole Dlhé Pole a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Japonsku, Austrálii, USA a v Juhoafrickej republike. Od roku 2001 sa zúčastňuje na Stretnutiach drotárskych majstrov v Považskom múzeu v Žiline. Učí drotárske remeslo aj deti v školách, ako lektorka spolupracuje s Považským múzeom v Žiline a Krajským kultúrnym strediskom v Žiline.