Záujem o kožu som mal i mám, tak doma po chvíľkach čosi „ufušujem“. Robím to len tak. Z lásky.

x  x  x

Nájdete dobrú hovädziu kožu, ktorá sa dobre rozťahuje. Nakreslite si na papier motív, ktorý chcete vytvoriť, napríklad drevorubača alebo hrabačku. Potom tie základné tvary vytvarujete z umieseného chlebového cesta. Na to nalepíte tú kožu a ryhovadlom a vlhčením kože vytvarujete kožené detaily. Vznikne kožený reliéf.

x  x  x

Našiel som ľudí, ktorí kedysi za mladi hrávali na husličkách, spievali. A tak sme dali dokopy muziku. Pridal sa i môj syn Jurko. Postupne sa k nám pridala skupina mladých dievčat, potom i starších žien. Tak sa teda snažíme hrať po našsky, nechceme nikoho napodobňovať. Naša skupina funguje preto, že všetko pestuje z lásky.

x  x  x

Boh je pre mňa nádej. To ma napĺňa.

x  x  x

Naše ženy vedeli ešte originál tak po štiavnicky zaspievať. Ten ich spev, ten išiel od srdca. A čím viac sa vykričať, aby ho bolo počuť z jedného kopca na druhý.

x  x  x

Štiavnická mužská košeľa, tá bola pôvodne veľmi stroho vyšitá, len pár krížikov, ale zato musela byť krásne vybielená.

x  x  x

Keď niekto niečo vytvorí, hneď chce zbohatnúť, chce napríklad zahraničného turistu odrať do kože. Ale takto to nejde. My musíme najskôr niečo poskytnúť a až potom očakávať.

x  x  x

Naši pradedovia boli kováči a zrejme mali vzťah k niečomu tvorivému, takže sa to u Jakubíkovcov traduje. Bodaj by aj vnuci mali čosi z toho talentu, ktorý sa nedá naučiť ani kúpiť.



* 1947, Jasenica – † 2008, Hvozdnica

folklorista, výrobca kožených predmetov

Stále duchom mladý. Patril k nestorom štiavnickej a hvozdnickej kultúry i ľudového umenia. Neustále sa vzdelával, snažil sa mať široký rozhľad, ľudia chodili za ním s prosbou o radu. Obdivoval obrazy Jána Hálu a Martina Benku. Všestranne zameraný, bol jedným z prvých štiavnických fotografov, hral na husle, maľoval, kreslil, ako rytec zdobil valašky, prstienky, venoval sa tiež rezbárstvu. Maľoval ornamenty na šatky. Hľadal nové postupy pri spracovaní kože. Priekopník v zdobení veľkonočných vajíčok kožou. Z kože vytváral reliéfy, vyrábal šperkovnice, peňaženky, puzdrá na okuliare i na kľúče. Ovplyvnený ľudovými motívmi. Jeho výrobky sú súčasťou zbierok Považského múzea v Žiline. Svoje práce vystavoval na Slovensku i v zahraničí. Zúčastňoval sa na folklórnych podujatiach vo Východnej, Detve, Terchovej, Bytči aj vo Valašských Kloboukoch. V roku 1977 založil folklórnu skupinu Štiavnik. V šľapajách svojho otca Otta pokračuje syn Juraj, ktorý s manželkou Annou vedie detský folklórny súbor Javorníček, šije súkenné súčasti krojov, širáky, kožúšky, vyrába krpce a je zakladateľom a dramaturgom folklórneho festivalu Javornícke ozveny.