Život je pekný. A rada by som žila čo najdlhšie. Nevadí, že budem aj chorá. A keby mi už neslúžili nohy, tak aspoň keby ruky. A keď nebude ani to, tak budem možno spievať. Mám radosť zo života.

x  x  x

Krásne bolo sedenie za súmraku na ulici. Zazvonili anjel pána a ľudia sa povyťahovali z domu von. Bývala som na dolniakoch, mali sme pred domom morušu, pod ňou bola lavica, tam sedeli babky od jedných susedov, od druhých. Bolo tam zo desať dospelých a my sme sedeli okolo nich na zemi a počúvali sme, o čom sa rozprávajú. Behať sme nemohli, už bolo po zvonení, a tak sme sedeli na zemi, počúvali sme a všeličo sme sa podozvedali. Šúpanie kukurice, drápanie, páračky, boli tam rozprávkové príbehy, boli to pre nás zážitky, kedy sme čučali ako voš pod chrastou.

x  x  x

Chodili sme pásť husi, pred východom slnka sme už museli mať husi napasené, lebo akonáhle vyšlo slnko, husi prestali žrať, sadli si a koniec. A slnko vstávalo v lete zavčasu Bola nás päť  - šesť kamarátok, každá mala dvadsať - dvadsaťpäť husí, ktoré nás už poznali podľa hlasu. S piatimi kŕdľami sme šli na strnisko aj štyri až päť kilometrov. A cestou sme spievali.

x  x  x

Rodičia nás nebili, ale, mali sme pred nimi veľký rešpekt. Nikto sa neodvážil protestovať ani odvrávať. Bola to taká iná úcta.

x  x  x

Keď som niečo pekné videla, dovtedy som to skúšala, až kým som to nedokázala.

x  x  x

Na dôchodku som asi najspokojnejšia, už som voľnejšia, slobodnejšia. Kedysi tej slobody toľko nebolo. Bola rodina, zamestnanie, veľká poslušnosť. Čiže to, čo som chcela, som nikdy nemohla. A teraz na dôchodku si hovorím, že budem robiť, to čo ja chcem. Aj sa mi to dosť darí.

x  x  x

Niekedy mám aj žartovné nápady, aj keď mnohí v dnešnej dobe povedia: „Že sa ti to chce.“ No ale, mne sa to chce. Lebo ono to zahojí všetky bolesti.

x  x  x

Najväčšie dobro je tolerancia, pochopenie, spokojnosť a vzájomná úcta. Sú ľudia, ktorí si, možno, tu úctu ani nezaslúžia, ale mali by sme ju hľadať aj k nim. Každý má popri zlých vlastnostiach aj dobré vlastnosť, tie treba hľadať a tie si treba vážiť. Aj keď sa to niekedy ťažko hľadá.

x  x  x

Skutky sú dôležitejšie ako hlasná reč.

x  x  x

Pravda je najdôležitejšia. Niekedy je veľmi bolestivá. Dobrý kamarát to pochopí. A kto to nepochopí, možno po nejakom období príde na to sám, čo je pravda. Pravdivé slovo veľa ľudí nasmeruje na lepšiu cestu.

* 1939, Hlohovec

batikuje veľkonočné vajíčka alebo ich zdobí slamou a voskom, pečie a zdobí medovníky, vytvára dielka zo šúpolia a slamy

Usmievavá, trpezlivá, radostná. Žije a tvorí v Žiline – Bytčici. Ako lektorka vedie tvorivé dielne tradičnej ľudovej tvorby. Deti základných škôl učí, ako sa dá zo šúpolia vyrobiť bábika, vtáča, kuriatko či kohút. Pravidelne prispieva do súťaží, prehliadok a výstav doma i v zahraničí. Za výrazný podiel pri rozvoji miestnej kultúry i za jej sprístupnenie za jej hranice bola v roku 2009 ocenená poctou generálneho riaditeľa Národného osvetového centra v Bratislave. V tom istom roku na výstave Perníkové Vianoce v kaštieli Radoľa vystavovala miniatúrnu perníkovú zasneženú dedinku s kostolom, domčekmi, postavičkami a všetkým, čo sa nachádza v klasickej dedine. Jej perníkový výtvor bol ocenený 522 návštevníkmi ako najkrajší. V roku 2007 dostala v Čadci uznanie za udržiavanie rozmanitosti techník pri výrobe kraslíc v celoslovenskej súťaži o najkrajšiu kraslicu. Je členkou miestneho odboru Spolku slovenských žien Živena.