Peter Cabadaj

„So životom sa oplatí byť kamarát. Žiaľ, niekedy toto kamarátstvo neoplácame rovnakou mincou. A tak musíme platiť inde...“ 
. . .
„Žijeme v presile a pod intenzívnym tlakom ťažkého slovného delostrelectva. Slovo akoby stratilo svoju hodnotu a pôvodný význam. Jeho skutočná cena sa zredukovala na lacné mediálne bubliny, ktoré neúprosne a so železnou pravidelnosťou zamorujú náš svet. O to viac sa preto snažím vychutnávať ticho, mlčanie, keď sa v krátkom katarznom okamihu intimity nechávam unášať pocitom pokory pred majestátom času, ktorý vystavuje účet našim strateným dňom. V popise mojej letory dominuje prevaha optimistických tónov a pozitívnejšieho pohľadu na dianie vôkol. Preto ani nemám čas i chuť na rezignáciu, stratu ilúzií. Svojím príležitostným tichom a mlčaním sa len snažím vnútorne povzniesť nad všetkým, čo ma v priebehu dňa ohlušuje, vyrušuje, demotivuje a oberá o energiu.“

(* 10. apríl 1966, Žilina)

literárny a kultúrny historik, spisovateľ, publicista, editor, scenárista a režisér, manažér kultúrnych podujatí

Terchová

„V mojom prípade platí, že najsilnejšie prvotné vnemy, podnety a inšpirácie sa bezprostredne vzťahujú na kontext rodiska. Pôsobivá ľudová tradícia Jánošíkovho kraja, z ktorého pochádzam, zanechala osudovú stopu na všetkých mojich doručených i nedoručených životných vysvedčeniach. Ako malý chlapec som mal jedinečnú príležitosť zachytiť azda posledné zvyšky pôvodného, archaického prejavu terchovského životného štýlu a miestnej ľudovej kultúry. Zásluhou otca a starého otca (obaja boli muzikanti) mi bolo umožnené spoznať jej najvýraznejších protagonistov a nositeľov (ako sa vtedy vravievalo), ktorí túto originálnu kultúru vyše polstoročie úspešne rozvíjali a propagovali doma i v zahraničí.“
. . .
„Legendárna Kvočkovská muzika z doliny Struháreň, kde som sa narodil a vyrástol. Šťastie mi umožnilo zachytiť záverečné tvorivé vzopätie tejto storočnej hudby; svadby na humnách, Jánošíkove dni či príležitostné stretnutia priamo u nich. Keď si občas len tak spontánne vyšli pred svoje skromné dreveničky a spustili, mali ste priamo pred očami výsostne autentický obraz nefalšovaného starého sveta, ktorý nevlastní nijaká galéria. Obraz živý, precítený a sýtený spolupatričnosťou, úprimnou hrdosťou na svoj pôvod. Obraz pestrý, do ktorého husle a „basička“ namiesto štetca nanášali harmóniu a inšpiráciu, nadčasovú polohu a podmanivé obsahové odtiene. Obraz výsostne ľudský, ktorý si jeho autori starostlivo strážili. Veď išlo o najvyššiu hodnotu! Kto mal možnosť počuť hrať a spievať Kvočkovcov, nemohol nepocítiť blahodarné bodnutie pri srdci. V tej chvíli sme v sebe pociťovali magické záblesky kontinuity so svetom dávno zašlým. Pri dnešnom závratnom tempe času a „modernizmu“ možno povedať – už takmer predpotopným... "
. . .
"Neopakovateľná ľudová tradícia, fenomén Juraja Jánošíka, silné duchovné vplyvy, čarovná prírodná scenéria, vysťahovalecké a exilové osudy terchovských rodákov, originálny humor (hovorí sa o ňom, že mu okrem Terchovcov nikto iný nerozumie), častá prítomnosť slovenských i zahraničných umelcov (výtvarníci, filmári, fotografi, spisovatelia) a vedcov, návštevy turistov z celého sveta... Uvedené atribúty sa v mnohorakých rovinách, polohách, súradniciach a súvislostiach akosi zákonite premietli do aktivít a profesijnej orientácie, ktorej sa roky rokúce venujem a naplno oddávam. Otvorilo ma to svetu, pričom zvláštnou hrou priaznivých okolností i šťastlivých náhod sa podarilo dosiahnuť (navonok sympatické) zdanie, že v mojom konkrétnom prípade sa všetko podstatné začína i končí v Terchovej.“

Peter Cabadaj po vychodení základnej školy v Terchovej a gymnázia v Žiline absolvoval štúdium histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1990-1992 študoval aj filmovú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, no štúdium pre iné, v tom čase naliehavejšie, úlohy nedokončil. V súčasnosti žije s rodinou v Martine, je riaditeľom sekcie Pamätníka slovenskej  literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice. Tvoril a tvorí kultúrne stratégie a projekty, systematicky sa venuje problematike výskumu, dokumentácie a sprístupňovania slovenského kultúrneho dedičstva doma aj v zahraničí. Významne sa zaslúžil o kultúrny rozvoj Terchovej a propagáciu Jánošíkovho kraja v domácom i medzinárodnom kontexte.

Práca

„Vždy a všade sa snažím napĺňať zásadu Karla Čapka, že keď nemáš čo robiť, tak pracuj.“

od 9. mája 2012 do 9. júla 2012 - poverený generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine, v súčasnosti riaditeľ sekcie Pamätníka slovenskej literatúry a umenia SNK v Martine
od marca 2008 - námestník generálneho riaditeľa SNK pre Pamätník slovenskej kultúry v Martine
november 2000 – február 2008 odborný pracovník Národného biografického ústavu a riaditeľ odborných kultúrnych a edičných aktivít
júl – november 2000 - poverený generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine
január – jún 2000 - odborný pracovník Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine
1997-2000 - odborný pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej v Martine
1996-1997 - slobodné povolanie
1992-1995 - šéfredaktor, potom riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine
1990-1992 - tajomník Miestneho národného výboru, neskôr prednosta Obecného úradu v Terchovej
1989-1990 - odborný pracovník Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine

Projekty

„Patrím do kategórie ľudí, pre ktorých je tvorivá činnosť a vymýšľanie nielen prácou, ale aj zábavou a potešením.“
. . .
„Nesmieme zabudnúť na všetko relevantné, čo sa v prúdení času osvedčilo, stalo univerzálnym a dnes tvorí silný občiansky i duchovný hodnotový pilier našej národnej historickej skúsenosti a pamäti. Čiže autentické hodnoty a ich organické súvislosti, ktoré môžu Slováci prirodzene a s oprávnenou hrdosťou spájať i prepájať s európskou kultúrou a civilizáciou.“

2000 (november) – zakladateľ časopisu (mesačníka) Knižnica, ktorý vydáva Slovenská národná knižnica
2001 (apríl) – zakladateľ Martinskej literárnej jari, jej hlavný dramaturg a manažér (tieto funkcie zastáva doposiaľ)
od 1990 – dramaturg, scenárista a režisér programov, hovorca a (od roku 2005) šéfdramaturg Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej (druhý najstarší festival na Slovensku, ktorý má za sebou 49. ročníkov)
1990 (júl) – spoluzakladateľ Cyrilometodských dní v Terchovej; do roku 2003 ich dramaturg, scenárista a režisér sprievodných programov, hovorca podujatia
1990 (marec) – zakladateľ a šéfredaktor mesačníka Terchová (išlo vôbec o prvé dedinské noviny, ktoré vznikli po roku 1989 na území Slovenska); od jesene 1991 až do súčasnosti hlavný redaktor novín (od roku 1997 majú dvojmesačnú periodicitu)

výstavy

2003
Slovenský exil 20. storočia I. etapa (1900-1959) (Brno, Martin, Praha, Budapešť, Krakov, Rím) (autor a manažér projektu, autor katalógu)

2004
Ladislav Novomeský v osnove slovenského života (1904-1976-2004) (Martin, Praha, České Budějovice, Dolný Kubín, Banská Bystrica, Brno, Senica a inde) (manažér projektu, autor katalógu)
Slovenské cesty k slobode Dominika Tatarku (Paríž, Martin, Praha, České Budějovice a inde) (manažér projektu, autor katalógu)

2005
Milan Hodža – osobnosť európskeho formátu (Martin, Myjava, Praha a inde) (autor a manažér projektu, autor katalógu)

2007
Slovenský spisovateľ a výtvarník Jozef Cíger Hronský (Scrittore ed artista slovacco) (Rím, Oriolo Romano, Assisi (Taliansko)) (autor výstavy a katalógu, manažér výstavy)
Slovensko, Slováci - súvislosti na historických fotografiách a pohľadniciach (Slovakia, Slovaks, Contexts on Historical Photographs and Postcards) - výstava historických fotografií a pohľadníc z fondov Slovenskej národnej knižnice (Prešov, Košice,  Žilina, Bratislava, USA) (autor výstavy a katalógu)

2008
Cesty slovenskej knihy – od Proglasu k postmoderne (The Roads of a Slovak Book. From Proglas to Post-modernism) (spoluautor a manažér medzinárodného výstavného projektu, autor katalógu) (Praha, Martin, B. Bystrica, Bratislava, Levoča, Košice)

2009
Renesančný človek Jozef G. Cincík (Renaissance man Jozef G. Cincík) (Martin, Liptovský Mikuláš, Námestovo, Trenčín,  Žilina, Toronto, Ottawa (Kanada)) (autor a manažér výstavného projektu, autor katalógu)
Štefan Osuský – veľký slovenský diplomat, spolutvorca Česko-Slovenska a Spoločnosti národov (Štefan Osuský – great Slovak diplomat, co-creator of Czecho-Slovakia and of the League of Nations) (Praha, Martin, New York (USA)) (autor a manažér výstavného projektu, autor katalógu)

2010
Zahraničná Matica slovenská -odkaz Jozefa Cígera Hronského (Nitra, Martin, Bratislava, Liptovský Mikuláš a inde) (autor a manažér výstavného projektu, autor katalógu)
Lev Nikolajevič Tolstoj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice (Moskva, Bratislava, Žilina, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Martin, Trenčín, Brodzany a inde) (manažér medzinárodného výstavného projektu)

2011
Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník (Selce, ostrov Brač, Osijek, Našice (Chorvátsko), Buenos Aires, Cordóba (Argentína), Punta Arenas (Čile), Dolný Kubín Bratislava, Praha, Námestovo, Žilina, Martin, Trenčín, Holíč a inde) (autor a manažér medzinárodného výstavného projektu, autor katalógu)
Memorandum národa slovenského v dejinnom kultúrnopolitickom kontexte ((autor a manažér medzinárodného  výstavného projektu, autor katalógu)  (Martin, Rožňava, Galanta, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Trenčín, Dubnica a inde) (autor a manažér medzinárodného  výstavného projektu, autor katalógu)
Pavol Socháň – lyrik národopisnej fotografie (Liptovský Mikuláš, Martin, Bratislava, Praha) (manažér medzinárodného výstavného projektu)

2012
Anton Bernolák a bernolákovské hnutie (Martin, Námestovo, Bratislava, Trnava, Trstená) (manažér výstavného projektu)
150. výročie Matice slovenskej (manažér výstavného projektu)
130. výročie vzniku slovenského spolku Detvan v Prahe (autor a manažér výstavného projektu, autor katalógu)
Slovenský Sokrates Adam František Kollár (autor a manažér medzinárodného výstavného projektu, autor katalógu)

V uplynulých rokoch predseda komisie pre kandidatúru Mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, predseda Komisie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, člen vedeckej rady Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, člen grantových komisií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (Slováci v zahraničí, umelecké časopisy), člen poroty na udelenie Ceny Andreja Kmeťa, člen poroty na udelenie Ceny J. M. Hurbana za biografickú literatúru...

Predmety, ktoré prednášal za posledných 5 rokov pre študentov univerzity tretieho veku a študentov stredných škôl: slovenská história a literatúra; kultúrne dedičstvo Slovákov v zahraničí; slovenský film

Knihy

„Som proste bibliofil a nehanbím sa za takúto nemodernú úchylku. V praxi to tiež znamená, že od kúpy knihy, ktorá je dobrá, ma neodradí nijaká cena, nijaký režim ani nijaká povinnosť. Slávny argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges kedysi napísal, že on si raj nepredstavuje ako záhradu, ale ako knižnicu. Ja s ním plne súhlasím a pevne verím, že sa spolu v takomto raji stretneme nielen pri čítaní kníh, ale aj pri diskusiách s ich autormi. Času by na to malo byť dosť.“

Najvýznamnejšie knižné diela za posledných 11 rokov:

Slovenské pivovarníctvo v toku času, Žilina (2000)
Sprievodca slovenským zahraničím,,Bratislava (2001)
Slovenský literárny exil 1939 – 1990. Martin (2002)
Biografický lexikón Slovenska 1., Martin (2002)
Lexikón slovenských žien, Martin (2003)
Osobnosti Kysúc, Bratislava (2004)
Biografický lexikón Slovenska 2, Martin (2004)
Jozef Ignác Bajza: Slovenský Prometeus (1755 – 1836 – 2005). Žilina (2005)
Nebo, teplo, apríl, máj, Turčianske Teplice (2006)
Medzi dvoma domovmi - antológia slovenskej poézie vo svete, Bratislava (2008)
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, Bratislava – Martin (2008)
Biografický lexikón Slovenska 3, Martin (2008)
Medzi dvoma domovmi - antológia slovenskej prózy v zahraničí. Bratislava – Martin (2009)
Made in Terchová, Terchová (2009 )
Biografický lexikón Slovenska 4, Martin (2010 )
Medzi dvoma domovmi - antológia slovenskej eseje v zahraničí. Bratislava (2011)
Rodom a srdcom z Oravy - oravci v slovenskej kultúre, literatúre, a vede, Dolný Kubín (2011)
Pamätnica Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej, Terchová (2012)
Žabokreky 1282 – 2012, Žabokreky (2012)

ďalšie knihy

Keď sme v Terchovej budovali kapitalizmus (1992)
Kam sme sa to v Terchovej dobudovali? (1994) 
Môj psí tridsiatok (1996)
Odskočili sme si do Argentíny(1994) 
Keď Švédsko tlieskalo Terchovej (1996) 
Sen zvaný Llangollen (1996) 
S Muchovcami po Austrálii (1997)
Na osobnú nôtu (1998) – esejistické portréty významných osobností Terchovej 
Father Imrich Fuzy (1999) (Tereza Michalcová, Peter Cabadaj) – portrét krajanského dejateľa
Duchovné osobnosti v dejinách Matice Slovenskej doma i v zahraničí (2000) (Peter Cabadaj Stanislav Bajaník, Viera Denďúrová – Tapalagová, Tomáš Winkler)

Zostavil a vydal: výbery z diela exilových autorov Kolomana K. Geraldiniho, R. Dilonga, M. Šprinca, Ľ. Bešeňovského, J. L. Doránskeho a i. a antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (1997). Inicioval vydanie výberov z prác popredných exilových autorov, medzi nimi z diel Rudolfa Dilonga, Jozefa Cígera Hronského, Agneši Gundovej-Jergovej, Jozefa Cincíka a Jána Okáľa. Napísal scenáre televíznych dokumentárnych filmov o Rudolfovi Dilongovi, Gorazdovi Zvonickom, Jánovi Frátrikovi, Pavlovi Ušákovi Olivovi a o katolíckej moderne.

K 1. 1. 2012 autor a spoluautor 172 odborných a popularizačných publikácií a špeciálnych dokumentov, autor 897 článkov, 215 recenzií a 48 rozhovorov. V databáze Slovenská knižnica sa nachádza k 1. 1. 2012 spolu 1332 bibliografických jednotiek.

O Petrovi Cabadajovi

„Prvýkrát som ho stretol na Valnom zhromaždení Matice slovenskej v lete 1991. Medzi emotívne ladenými príspevkami viacerých rečníkov, ktorí chceli riešenie svojich problémov teraz a hneď, sa objavila kučeravá hlava mládenca, ktorého som za roky mojej spolupráce s Maticou nepoznal. Pokojne a vecne začal hovoriť o problémoch, ktoré stoja pred slovenskou a matičnou spoločnosťou. Žasol som, lebo spôsob jeho argumentácie bol na martinské a tobôž matičné pomery nezvyklý. Kritika prehnaného národovectva, ale zároveň aj naznačenie smerovania, ako ísť a čo robiť ďalej, aby Matica slovenská bola modernou inštitúciou združujúcou široké masy národa na konci dvadsiateho storočia a neprehajdákala morálny kapitál, ktorý vlastní. Neraz som si neskôr na to spomenul, aká to bola škoda, keď Petrove slová nepadli na úrodnú pôdu. Hneď pri prvej príležitosti som sa snažil s ním osobne zoznámiť. V priebehu rokov sme sa viac poznali a skamarátili. Sledujem jeho aktivity a imponuje mi jeho pracovitosť, veľkorysý prístup, ktorý je mu vlastný a na slovenské pomery je netradičný.“

Vojtech Čelko

. . .

„V jednej zo svojich publikácií (Sen zvaný Llangollen, 1996) P. Cabadaj napísal: "Som hrdým odchovancom prekrásneho slovenského horského prostredia" - čiže jánošíkovského terchovského kraja. Tento fenomén je alfou a omegou jeho bytostných aktivít, ktoré sa naplno odrážajú aj v prezentovanej Personálnej bibliografii, obsahujúcej záznamy aj z mesačníka Terchová, ktorý on sám založil (od roku 1990 napr. o Cyrilometodských a Jánošíkových dňoch v Terchovej, o terchovskom kostole, ale aj o futbale, mariáši, hudbe, výstavách, rodákoch a dejateľoch atď.atď.).“

Augustín Matovčík

. . .

„Prezentovaná Personálna bibliografia Petra Cabadaja a kniha Nebo, teplo, apríl, máj sú výrazným svedectvom nielen o mimoriadne rozsiahlych tvorivých a publikačných aktivitách jubilanta, ale aj o človeku s bohatou a citlivou dušou, o priateľovi s úprimnou oddanosťou a ľudským porozumením, vždy ochotnom poradiť a pomôcť.“

Augustín Matovčík

Aktuality

Súťaže

AMFO 2019

Termín uzávierky: 16. január 2019 • Propozície regionálnej súťaže neprofesionálnej fotografickej tvorby AMFO 2019 – ... Celý článok

Kam dnes

Nie sú dostupné žiadne podujatia