Pozeranie sa do tváre holokaustu

V nedeľu 27.januára 2019 Krajské kultúrne stredisko v Žiline v spolupráci s Diagnostickým centrom v Lietavskej Lúčke zorganizovalo premietanie dokumentárneho filmu Mareka Šulíka Cesta Magdalény Robinsonovej.

Magdaléna Robinsonová bola žilinská rodáčka, fotografka židovského pôvodu. Do jej mladosti bezohľadne zasiahla 2. svetová vojna. Počas obdobia Slovenského štátu bola svedkom smrti svojich rodičov a prežila pobyt vo viacerých koncentračných táboroch, okrem iných aj v Osvienčime.

Hosťom podujatia bol Juraj Smatana, stredoškolský učiteľ dejepisu a občiansky aktivista.

Premietania sa zúčastnili dievčatá vo veku 14 – 18 rokov. So zatajeným dychom sledovali bolestnú, traumatizujúcu, a zároveň hlboko ľudskú výpoveď ženy, ktorá opisuje pobyt v koncentračných táboroch, ťažký návrat domov, pokus o samovraždu a objavenie lásky k fotografovaniu a životu ako takému.

Keď rozpráva o svojom živote, už podľa rytmu srdca cíti, že sa jej ťažko dýcha. „Hovorím, hovorím, a neverím, že to bol môj život. Bolo to také beštiálne.“

Magdaléna Robinsonová , napriek všetkým hrôzam a útrapám, ktoré prežila, optimisticky hovorí, že život je nezničiteľný. Ako dôkaz ukazuje dva zosušené kvietky z Negevskej púšte, ktoré po navlhčení vodou ožijú a začnú sa rozvíjať do sviežej krásy. Táto časť filmu vyvolala u dievčat vlnu dojatia a sympatií.

V jej výpovedi však cítiť aj znepokojenie a sklamanie z relativizovania vojnových zločinov a holokaustu. Keď sa po revolúcii začalo hovoriť o osamostatnení Slovenska a opäť sa objavili znaky Slovenského štátu a portréty Jozefa Tisa Magdaléna Robinsonová mala pocit, akoby sa tie hrôzy znovu vrátili. Aj z tohto dôvodu sa rozhodla podeliť so svojimi svedectvami.

Po skončení premietania sa konala beseda, ktorú viedol pán Juraj Smatana. Pútavou formou rozprával o svojich skúsenostiach s relativizovaním a zľahčovaním zločinov fašizmu a iných totalitných režimov, o dôležitej úlohe o týchto zločinoch hovoriť a približovať ich mladým ľuďom. Dievčatá sa živo zaujímali o problematiku fašizmu a koncentračných táborov a kládli otázky, ktoré svedčili o tom, že sledovanie tohto filmu podporilo ich pozitívnu hodnotovú orientáciu.

Miroslav Smatana